 |
Home
Katalóg hudobníkov
Katalóg kapiel
Tabelátory
Inzeráty
Fórum
Linky
Demonštrácia
Odozvy a pripomienky
Demonštrácia
Aktuality demonštrantov
Demonštrácia Top 10
Profily demonštrantov
Recenzie demonštrantov
Rozhovory demonštrantov
Digitálna encyklopédia
E-Knihy
História čsl. populárnej hudby
Komentáre
Profily
Recenzie
Recenzie CD
Recenzie DVD
Recenzie kníh
Reportáže
Rozhovory
Súťaže
Téma
Ako to je - hudobá výchova
Hračičky - hudobné nástroje
Kluby na Slovensku
Mediálne prestrelky
Načierno
Othelloviny
Pozvánky
Rychlo než to zapomenu
Výrok týždňa
Textáreň
| Návštevnosť: | 1 271 792 |
| Čítanosť: | 2 472 800 |
| Článkov: | 1 804 |
| Hudobníkov: | 478 |
Redactor: Robo Developer: Marek
História čsl. populárnej hudby
|
Dušan Banyák: Keď muzika bola ešte dôležitejšia ako peniaze |
Obdobie bigbítu sa výnimočnými písmenami zapísalo do histórie slovenskej populárnej hudby a právom je označované ako Golden Sixties. Jeho aktéri boli inštinktívne otvorení všetkému novému, rozdielnemu, každému gestu a výrazu, ktorý popieral či ozvláštňoval prejav predošlý. Tvorivá erupcia trvala až do augusta 1968, potom začalo obdobie likvidácie občianskych a politických slobôd, obdobie normalizácie. Príbehy bigbíťákov sa rozvetvili v nekonečný košatý strom – niektorí emigrovali, iní pokračovali pod perinou, voľaktorí to vzdali. Nadišiel čas si tieto prachom zabudnuté osudy pripomenúť.|
"The Best of slovenský bigbít" alebo niečo čo tu ešte ne(bolo) |
Šešťdesiate roky na Slovensku a v zahraničí sú o niečom úplne inom. Keď sa už "vonku" hral Hendrix alebo Doors, u nás všetci "frčali na ranných Beatles". Vzniklo tu obrovské oneskorenie. Rádiová hudba "slovenských sixties" sa podobá skôr na zahraničnú éru päťdesiatych rokov. Našli sa ale výnimky. Ktovie ako by to vyzeralo, keby neprišlo k normalizácii? Ktovie či by naozaj vznikli na Slovensku legendárne kapely? Kdesi som čítal, že pred rokom '68, sa stala témou umelcov jednotvárnosť života a mestský konzumný život. U našich českých susedov bol bigbít progresívnejší.|
Zabudnutí bigbíťáci (1) - Július Brtko (Sputnik) |
V Košiciach nás nosili na rukách. Obdobie bigbítu sa výnimočnými písmenami zapísalo do histórie slovenskej populárnej hudby a právom je označované ako Golden Sixties. Jeho aktéri boli inštinktívne otvorení všetkému novému, rozdielnemu, každému gestu a výrazu, ktorý popieral či ozvláštňoval prejav predošlý. Tvorivá erupcia trvala až do augusta 1968, potom začalo obdobie likvidácie občianskych a politických slobôd, obdobie normalizácie. Príbehy bigbíťákov sa rozvetvili v nekonečný košatý strom - niektorí emigrovali, iní pokračovali pod perinou, voľaktorí to vzdali. Nadišiel čas si tieto prachom zabudnuté osudy pripomenúť.
4.5
|
Marián Varga: Na tej fotografii vyzerám ako keby som mal nejaký herpes... |
V tom čase boli cigarety na každom kroku, lenže ja som mohol predstavovať tú marihuanovú. Už pred tým som videl jednu podobnú fotku, ten pán bol odfotený v takej tej typickej dymovej clone. Páčilo sa mi to, ale neprešlo to cez cenzúru. Na tej fotografii vyzerám ako keby som mal nejaký herpes...|
Juraj Šebo: Z bigbítu mám dodnes zimomriavky |
Do Žiliny som prišiel do školy ako odchovanec bratislavského Korza. To už žilo rockom a počúvalo západné platne z blízkej Viedne, preto som Žilinu pokladal za dedinu, kde sa nič nedeje. Keď som sa rozhliadol, zistil som, že to nie je také zlé. Vysokú školu vrátane študentov a profesorov sem presťahovali z Prahy, kde už dávno fungoval rockerský život. Tak sa stalo, že sa v Žiline spojili dva prúdy - duch rockerstva Slovenska aj Česka. Rozbehli sme kapelu a dobrá historka je, keď sme sa raz dostali hrať do NDR. Koncert sme mali v budove, ktorá mala štyri poschodia, na každom bola iná zábava. Na prvom ľudovky, na druhom miestne šlágre, vrcholný úlet bol swing. Zakázaný bol rockenrol. My sme spustili rock, okamžite sa k nám nahrnuli ľudia z iných poschodí a šaleli, lebo zakázané ovocie najlepšie chutí. Cítil som sa ako Beatles, keď prišli do Ameriky.|
Bigbít - Terminus technicus, ktorý funguje len v našich končinách? |
Vysvetlil mi ho, v tv debate History.cs, nedávno človek najpovolanejši - český hudobný kritik Jiří Černý. Českí muzikanti Petr Kaplan a Pavel Sedláčk, začali šíriť (niekedy v 60-tich rokoch) výraz Big Beat, ktorý mal byť neutrálnym synonymom k americky voňajúcemu Rock´n´Rollu. Protikomunistický zahmlievajuci ťah však neskôr, v časopise Melodie, zavrhli. Bolo však už neskoro - dodnes je z neho bigbít. Pre mladších - je to šuplík pre rockovú muziku.|
Fedor Frešo: Fermata je neobyčajne úprimná kapela |
Robíme poctivú a niekedy aj neľahkú muzikantskú robotu, my naozaj hráme. Máme dobrý zvuk, a to je základ. Tvoríme náročnú hudbu. My nie sme žiadne celebrity. Na Slovensku máme množstvo takých hudobníkov, čo si o sebe dosť namýšľajú a nevedia sa prezentovať. A možno i kvôli nášmu prístupu toto zoskupenie nestarne...|
Čo pre vás znamenalo Véčko? *Anketa |
Marián VARGA, hudobník: "Véčko? No tu sme ako Collegium Musicum prvý raz hrali." Marika GOMBITOVÁ, speváčka: "Po tom, čo som prišla do Bratislavy, bolo pre mňa Véčko druhým domovom. Nemala som tu žiadne zázemie, a práve vo Véčku som si hľadala prvé kontakty, priateľov. Tu som chodila na Taktikov, na diskotéky, tu som aj začínala svoju hudobnú dráhu. Bolo to miesto naplnené pozitívnou energiou a je dôležité, že sa to podarilo aj teraz a že tú energiu tu cítim aj teraz. Myslím, že by stálo za to, aj keby sa Véčko podarilo oživiť len raz za rok."|
Keď hudba patrila bigbítu, korzu a V-klubu alebo Revolúcia ducha |
Dežo Ursiny a Marián Varga boli dve hlavné postavy hudby 60. rokov pre mladú generáciu. Popri nich však začali hrávať aj iní muzikanti a k atmosfére tých čias patria aj dva dôležité priestory - bratislavské korzo a V-klub. Revolúcia ducha - takto výstižne označil éru 60. rokov Marián Varga. Na Slovensku vzniklo v tom čase mnoho nových skupín, ktoré sa snažili o vlastný hudobný jazyk. „Vtedy sa nekalkulovalo, že ak má vyjsť platňa, tak na nej musí byť jeden zaručený hit a zvyšok môže byť vata. Ani si to neviem predstaviť, sedieť v štúdiu a len tak nahrávať nejakú vatu, hoci dnes tak zrejme vzniká množstvo albumov,“ spomína v knihe rozhovorov Marián Varga. „Hudbu pochoval biznis. Ale kým v nej neboli komerčné súvislosti, bola v nej radosť z objavovania.“|
Dodo Šuhajda o znovuotvorení legendárneho Véčka |
...Prvý raz sa projekt nepáčil, respektíve sa nepodarilo presvedčiť ministra Maďariča. V druhom prípade sme pri výberovom konaní súťaž vyhrali, ale aj napriek tomu nám minister Krajcer pod tlakom blogerov a priaznivcov alternatívneho divadla ´priateľsky´ odporučil, aby sme to nechali tak. Bolo to aj nechutne medializované...|
Keď odchádza kabaret... |
Tatra revue. Tu v 60-tych rokoch kraľovali komici Jozef Hanúsek a Michal Belák (otec Ľuba Beláka), ktorým nahrávali herecky Milan Kišš, Magda Paveleková i Oľga Šalagová. Spevácky sa tu predstavili Marcela Leiferová, Jana Kociánová, Eva Kostolányová, Eva Sepešiová, Peter Vašek, Ivo Heller a Zdenko Sychra. Hral im k tomu orchester slávneho kapelníka Juraja Bercelera. Tu sa po prvýkrát predstavila aj dvojica Lasica a Satinský. Normalizácia po sovietskej okupácii znormalizovala aj kabaret až po zatvorenie Tatra revue v roku 1972.|
Vzniká prvé MÚZEUM SLOVENSKEJ POPULÁRNEJ HUDBY |
Nezisková organizácia MÚZEUM SLOVENSKEJ POPULÁRNEJ HUDBY vznikla začiatkom roka 2013 s cieľom vybudovania a sprevádzkovania múzea a archívu, ktoré by podrobne mapovali históriu slovenskej populárnej hudby siahajúce do obdobia 30. rokov minulého storočia. Jedným z dôvodov jej vzniku je fakt, že doteraz podobná inštitúcia, napriek rôznym pokusom a snahám, na Slovensku doteraz neexistuje. Inšpiráciou bolo české Muzeum a archiv populární hudby v Prahe (www.popmuseum.cz), ktoré existuje už od roku 1998.|
Tatra revue alebo bol raz jeden kabaret |
Hotel TATRA - Služobne druhý najstarší hotel v Bratislave založený v roku 1930. Nový dvojhviezdičkový hotel sa ihneď po svojom otvorení stal neprehliadnuteľným. Moderná architektúra novej budovy na seba pútala pozornosť. Vystupujúci výklenok reštaurácie bol zaujímavým oživením a skvelým nápadom. Môžete si ho všimnúť aj dnes, ak pôjdete okolo hotela. Hlavným cieľom prevádzkovateľov bolo, aby sa v ňom ľudia cítili vždy príjemne. O to sa okrem pohodlných izieb postarala v začiatkoch aj Francúzska reštaurácia a obľúbená kaviareň. Tatra tak nebola len hotelom, ale aj centromkultúrneho a spoločenského života. |
Zuzka Lonská: Nikdy som sa necítila ako Švédka |
Kedysi patrila medzi najpopulárnejšie speváčky v Československu, hviezdy Tatrarevue. Pred staršou generáciou stačí vysloviť jej meno a hneď vedia, o koho ide. ZUZKA LONSKÁ po okupácii v auguste 1968 opustila svoju vlasť a ukončila kariéru. Na Slovensko za starými priateľmi chodieva. Napríklad roku 2007 ju pritiahla milá povinnosť. Krstila sa tu kniha jej mamy Žo Langerovej, v ktorej opisuje údel ženy komunistu odsúdeného vo vykonštruovanom politickom procese. Z knihy sa veľa dozvieme aj o Zuzke Lonskej.|
Pátranie po Mirovi Bedrikovi (diel posledný) – MIRO BEDRIK žije! |
Tak sa mi to podarilo. V niektorých chvíľach som už začal aj ja pochybovať. Hlavne, keď sa ozývali ľudia s tzv „zaručenými“ informáciami o Mirovej smrti. Našťastie je pravda iná. Člen legendárnej beatovej kapely The Beatmen, o ktorého osude od jeho emigrácie do Nemecka nemal nikto ani poňatia, Miro Bedrik, žije vo Frankfurte v plnom zdraví. Je rozvedený, stráni sa svojich fanúšikov, ale inak je v pohode. Moje vyše 1,5 ročné úsilie napokon slávilo úspech.