Rubriky článkov:  

Prihlásiť sa ako registrovaný:
Hudobník |  Autor |  Inzerent

Úplne nová registrácia ako:
Hudobník |  Autor |  Inzerent

Pripomienky k stránke.
Chyby, vylepšenia a nápady:



Návštevnosť: 1 272 179
Čítanosť: 2 473 925
Článkov: 1 804
Hudobníkov: 478

 Redactor: Robo Developer: Marek





   MusicScaper on Facebook


Alta Vášová: Dežo bol asketický hedonik (Rozhovory s Ursínym 4)

Sedíme u Alty Vášovej, scenáristky a libretistky, ktorá stála pri všetkých Dežových muzikálových projektoch. Táto kapitola jeho skladateľského života je menej známa, vo všeobecnom povedomí zostala iba rozprávka Neberte nám princeznú (nedávno vyšiel soundtrack na CD, tu je recenzia), ale je to nemenej zaujímavé miesto na ursinyovskej pevnine. Onedlho prichádza domov aj domáci pán, Altin manžel, Peter Zajac. Obaja boli Dežovi dobrí priatelia. Rozhovor začínam tradične: najstaršími spomienkami.

Alta Vášová: Kamarátil sa s mojím bratom. Schádzali sa v práčovni na Pilárikovej 6 (ten dom už nestojí) a chceli dať dokopy nejakú muziku. Chodil k nám často. Náš vzťah akoby nevznikol, ale trval.
 
Peter Zajac: Ja som ho spoznal asi u teba, na Pilárikovej. Mám hmlistý pocit, že sme sa hneď dostali do sporu, ale sme si to vybavili na prvýkrát a potom som nikdy nemal problém s jeho negatívnymi emóciami. Presne si spomínam, kedy sme sa zoznámili „riadne“, stalo sa to v sedemdesiatom roku. Raz prišiel Dežo k nám, bol už „rozbabraný“, a priniesol dve fľaše burčiaku. Ja som mal doma nejaký juhoslovanský vinjak. My sme vtedy v Mladej tvorbe pili koňak alebo vodku so šampanským a nazývali sme to hnedý alebo biely medveď, boli to neuveriteľné kombinácie. A tak som vymyslel zmes ešte neuveriteľnejšiu, zmiešal som burčiak s tým vinjakom a pomenoval som to svišť. Tak sme si zasvišťovali. Skončilo to tak, že sme sedeli na zemi, Alta mala v kúte staré rádio s magickým okom. Dežo sa k nemu priplazil, spustil Luxemburg a slastne zaspal s rukou na ladiacom koliesku.
 
Prvým muzikálovým projektom bol detský muzikál Ďuro Truľo z roku 1979 o krajine hlupákov.
 
P. Z.: To bol dosť nevydarený projekt. Muzika je dodnes dobrá a myslím, že aj text som spískal dobre. Režírovala to však pani Šebová, ktorá mala úplne inú predstavu o tom, ako sa robia detské programy. Aj od kameramana som chcel, aby to robili klipovým spôsobom, ale oni boli zvyknutí na statické veci. Nedopadlo to dobre.
 
A. V.: Ale inak to bolo milé, hrali tam Kronerová, Zednikovič...
 
P. Z.: Hej, Zuza spievala výborne, ona výborne frázuje, čo aj Dežo ocenil. S tou realizáciou však bol večný problém.
 
Ešte predtým ste však v Prešove pripravovali muzikál Sneh sa smial až padal, o ktorom ste, pán Zajac, v Music Revue napísali, že „sme ho museli po premiére zapiť od žiaľu basou šampanského“. V čom bol problém?
 
P. Z.: Keď sa muzikál pripravoval v Prešove, Dežo tam vyslal ako špeha Jara Filipa. Filip posielal hlásenia typu „je to výborné, ide to skvele“. Jemu sa v Prešove veľmi páčilo, lebo sa tam mal dobre a všetko videl v ružových farbách. Pred premiérou Dežo kúpil basu šampanského, požičali sme si od Jana Štrassera embéčku a vybrali sme sa do Prešova, ja som robil vlastne Dežovi šoféra.
Inscenácia bola čosi hrozné, údesné. Ja si pamätám len ľahko poletujúce baletky v antických tógach. Videl som, ako Dežo nehybne sedí a rastie v ňom zúrivosť. Po premiére sa ani nepoďakoval, len vynadal Jarovi a zmizli sme, zašili sme sa na hotelovú izbu a vypili sme z toho šampanského, čo sa do nás zmestilo.
Na druhý deň sme zablúdili, odbočil som z Prešova na Bardejov, zablúdili sme až na poľskú hranicu, vošli sme do nejakej fabriky... Bolo to veselé.
 
Dodnes najslávnejší je muzikál Neberte nám princeznú.

A. V.: Najprv bol Cyrano z predmestia. Vznikol tak, že ma oslovil Kamil Peteraj, ktorého som ani veľmi nepoznala. Vtedy pracoval ako dramaturg Novej scény. Ja som namietala, že s muzikálmi som nikdy nerobila. On na to, že to určite budem vedieť. Tak som sa na to dala. Oslovil svojich ľudí, ja som presadila svojho kamaráta Jana Štrassera a skutočne, prešlo to. Dežo bol namosúrený, lebo mal predstavu, že jeho priateľ Marián Varga splní to, čo si kedysi dávno hovorili – že by spolu mohli urobiť nejaký muzikál. Lenže traja muzikanti na jednom muzikáli, to sa zdalo Hammelovi a Vargovi veľa, a tak Deža obišli. (Pozn. aut.: Verzia Jána Štrassera je: „Pri Cyranovi sa po prvýkrát na Novej scéne robil casting, dovtedy hrali v divadle iba členovia súboru. Cyrana sme hľadali veľmi dlho. Jeden z adeptov bol dokonca Dežo Ursiny. Dežo oznámil, že by si ho rád zahral, ale celkom správne vyhlásil, že v takom prípade si chce napísať hudbu sám. Benedik bol pôvodne alternant a nikto ho nepoznal. Mesiac po premiére sa mu dobýjali do šatne fanynky.“)
Takže som sa dala na muzikály. Z detskej hudobnej redakcie televízie ma našla Gabika Vyskočilová, ktorá mala predstavu, aby som prerobila nejaký scenár po niekom, ale bol taký hrozný, že som povedala, že radšej dám tomu autorovi polovicu, ale urobím niečo nové. Tak som napísala scenár Neberte nám princeznú a Gabiku som zoznámila s Dežom a už to išlo. Ja pracujem tak, že urobím plochu ako celok, sú tam dialógy, plochy pre pohyb, ktoré musia sedieť s dejom, a texty, ktoré neviem zbásniť a potrebujem profesionála, ktorý to dokáže. Až potom prichádza skladateľ, ktorý to berie ako celok a skomponuje hudbu a pesničky.
Marián Jaslovský
 
 
 
 
(koniec)
 

Verzia pre tlač 20.06.2008/ Rozhovory/ Rob Verdi/ žiadny príspevok

 7.8
Hodnotenie článku:

Súvisiace články: